Zo života Work and Travel študenta: Konverzačné variácie

Autor: Anna Šovčíková | 28.7.2015 o 4:09 | Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1289x

Stála som na zastávke a čakala na autobus. Čas som si krátila prepočítavaním zvyšných jednodolároviek v peňaženke. Hlavu som mala sklopenú, no periférne som vnímala, ako ma míňa niekto na bicykli; niekto, kto naraz spomalil. 

Tvárila som sa čoraz koncentrovanejšie, nechcelo sa mi rozprávať.
 

- Hej! Ako sa máš?

Oslovil ma mladý veselý černoch subtílnej postavy.

- Dobre. Odvetila som. A ty? 

- Dobre!

- Nebojíš sa? Obratom položil ďalšiu otázku. 

- Čoho? Čudovala som sa. 

- Rozprávať sa len tak s cudzincami.

- Prečo by som sa mala báť? Robím to predsa každý deň.

Výsluch pokračoval.

Odkiaľ si?

- Zo Slovenska. A ty?

Spýtala som sa z úprimného záujmu, mal síce bezchybnú angličtinu, no postrádal americký akcent.- Z Kene. Vieš, kde to je?

Jasné, že hej. Okrem toho funguje u nás doma taká kresťanská aktivitka, keď decká chodia po domoch, spievajú koledy a výťažok ide do Kene na školy a tak. 

Aha. A čo robíš tu?

Pracujem.

- Iba cez leto?

Hej.

A páči sa ti tu?

Odpovedala som priamo.

Nie.

Nie?

Ocean City je strašne povrchné miesto na život. No môžem potom cestovať, čo je super. Čo tu robíš ty?

- Študujem.

- V Marylande?

- Nie, v Minnesote. Vieš, kde to je?

Jasné, že hej.

Už som si zvykla, že očakávania geografických znalostí sú tu výrazne poddimenzované. Deň predtým sa mi jeden týpek snažil vysvetliť, kde je Kanada.

- Je tam zima. A sneží tam.

- Prečo by chcel človek z Kene študovať práve v Minnesote?

- Chcel som skúsiť niečo nové.

- Myslím, že sa ti to definitívne podarilo!

V súzvuku s naším smiechom som začula prichádzajúci autobus.

Kde bývaš?

Ešte sa rýchlo spýtal.

- Na severe. A preto idem na juh.

Zasmial sa.

- Dúfam, že budeš mať pekné leto, aj keď sa ti tu nepáči.

Ale jasné, že hej!

Kým sa zatvorili dvere, stihla som mu zaželať pekný deň.
...

Je pravda, že mi na Amerike, ó, a zvlášť na Ocean City, prekáža nespočet vecí. No táto krajina si ma získala práve ľahkosťou a jednoduchosťou, akou sa tu dajú otvoriť rôzne konverzačné linky, pričom sa človek dostane k rôznym viac či menej zaujímavým príbehom a ľuďom, ktorí spestria krátkym rozhovorom deň, bez väčšej námahy. Niekedy pritom nemusí ani zdvihnúť hlavu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?