Work and Travel: A čo ak už niet cesty späť?

Autor: Anna Šovčíková | 31.8.2015 o 4:01 | (upravené 31.8.2015 o 21:46) Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1304x

Pavla kráčala po dlhom moste, ktorý križoval hranicu medzi zálivom a oceánom. Vracala sa z práce, polnoc sa priblížila. Z oboch strán fúkalo, bola zima. Na leto, obdobie, v ktorom mesto postavené na vode žilo, sa už dávno zabudlo.

Mladá žena kráčala zamyslená, s rukami vo vreckách kabátu; pod nápormi chladu krčila štíhle ramená.

- „Kde je môj princ?“

Pýtala sa sama seba.

Stretla ho o pár dní neskôr. Bulharského emigranta v Amerike s neplatnými vízami; človeka s podobným osudom ako ten jej.

...

„Ja tomu nerozumiem“, konštatoval môj nepálsky kamarát, keď sme debatovali o Pavle a jej možnostiach.

- „Keď už je tu načierno, mala si nájsť aspoň Američana. Keby sa za neho vydá, má pokoj. Takto nemá žiadne vyhliadky.“

...

- „Môžem sa ťa niečo spýtať? Ty už nikdy nemôžeš opustiť Štáty?“ Spýtala som sa jej, keď sme sedeli na pláži a sledovali oceán.

„Odísť môžem. No už sa nikdy nemôžem vrátiť. A čo by ma čakalo doma? Bývanie s rodičmi? Biedny plat? Tu zarobím za dva dni toľko, čo moja mama za mesiac. Možno, keby sa vtedy rozhodnem inak; keby som tu neostala, už by som bola vydatá a s deťmi. Neviem, či by to bolo horšie, či lepšie. Možno by som bola šťastnejšia, možno nie. Nikdy by som však napríklad nestretla svojho priateľa.“

- „Neľutujem.“ Povedala napokon.

...

Pavla je príkladom študentov s J1 pracovnými vízami (rozumej Work and Travel), ktorí sa však už nikdy nevrátili späť domov. Potom, ako im víza vypršali, ostali pracovať v Amerike, no bez možnosti navštíviť znova svoj domov, rodinu a priateľov. Ostali uviaznutí v akomsi vzduchoprázdne. Mladí, inteligentní ľudia s absolvovanou vysokou školu, ktorí uprednostnili život ilegálneho ekonomického migranta pred neistou situáciou v domovskej krajine. Krátko pred tým, ako im expirujú (približne) trojmesačné pracovné víza, si vybavia ID (napr. vodičák), aby sa už nemuseli preukazovať pasom. A o zamestnávateľov, ktorí vezmú aj nelegálnych, nie je až taká núdza. Poznám ľudí, ktorí jazdia na kamióne; Pavlina je serverka. V troch reštauráciách.

...

- „Moja mama by priletela hneď, len aby ma videla. No mám pocit, že to nie je možné. Na ambasáde lustrujú aj rodinných príslušníkov. Ak by zistili, že sme príbuzné, nedali by jej ani turistické víza.“

- „Vedela si, keď si odchádzala, že je to naposledy? Že dávaš vlastne zbohom?

- „Vtedy som ešte netušila, že ostanem, rozhodla som sa na poslednú chvíľu. No rozlúčila som sa, akoby to malo byť naposledy.“

- „Odvtedy, ako som odišla, ubehli už dva roky. Bratovi sa narodila dcéra, nikdy som ju nevidela. Pomenovali ju po mne.“

...

Niet cesty späť, niet cesty vpred. Materiálne zabezpečená. Teraz. No čo bude ďalej?

Rozmýšľam nad osudom tej mladej ženy každý deň. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?