Dáva usporiadanie Národného pochodu za život zmysel?

Autor: Anna Šovčíková | 22.9.2015 o 18:30 | Karma článku: 5,72 | Prečítané:  1409x

Bol nedeľný pochod za život zbytočný? Pre niekoho možno. Každopádne, ak sa naň pozrieme ako na nástroj záujmovej aktivistickej skupiny, jeho usporiadanie bolo len logickým vláknom v sieti aktivít. 

Keď som v rámci výskumu k bakalárke uskutočnila svoje prvé rozhovory s občianskymi aktivistami pracujúcimi v pro-life mimovládkach, pravdepodobne nikto z nás nešípil, akým na slovenské pomery nezvyčajným mobilizačným potenciálom bude práve táto časť občianskej spoločnosti disponovať o dva a pol roka neskôr. Nedeľný pochod za život bol skôr demonštráciou tohto potenciálu ako reálnej politickej vôle o zmenu právnej úpravy interrupčného zákona.

Vtedy mi hovorili, že ich hlas vo verejnej sfére zaniká, že ich nikto nepočúva. Bola to koniec koncov pravda, téma zákazu interrupcií zamrela vo chvíli, keď Ústavný súd v r. 2007 tesnou väčšinou sudcov rozhodol, že súčasná právna úprava je v súlade s ústavou. Aktivistom sa síce odvtedy podarilo presadiť zopár zmien v ich prospech ako napr. zavedenie informovaného súhlasu pred potratom, no i tak panuje politický konsenzus podoprený Ústavným súdom, že úprava sa viac sprísňovať nebude.

O čo teda vôbec aktivistom ide? Za čo sa pochodovalo, keď sa aj tak nič nezmení, prípadná legislatívna zmena je príliš kontroverzná na to, aby vôbec niekedy prešla a vlastne to väčšina spoločnosti v zásade ani nechce alebo je jej to jedno? Zaznieva, že sú to len vyhodené peniaze, že ich požiadavky sú bezpredmetné a prichádzajú v nesprávny čas, kedy sú na stole oveľa závažnejšie témy.

Tá kritika je oprávnená, na druhej strane si myslím, že je dôležité pochopiť aj motivácie, ktoré aktivistov k poslednému pochodu viedli.  

Celé hnutie, ktoré je tvorené stovkami až tisíckami dobrovoľníkov a aktivistov operujúcich v štruktúre desiatok mimovládnych organizácií, nevzniklo zo dňa na deň. Formuje sa už od 90.tych rokov, kedy na to po páde komunizmu dostalo priestor. Jeho ďalším míľnikom bol vznik Fóra života na konci milénia, najväčšej pro-life organizácie zastrešujúcej vyše 40 ďalších MVO. Primárnou agendou neziskovky bola zmena interrupčnej legislatívy, no časom sa rozbehla viacero projektov, ktoré postupne zmohutneli. Išlo najmä o informačné kampane a projekty konkrétnej pomoci tehotným matkám v núdzi, nešlo teda len o slová a zákazy ale o proaktívnu činnosť, ktorá určite spoločensky nemôže byť vnímaná negatívne.

Tieto aktivity pomohli vystavať sieť organizácií a aktivistov, ktorej časť, sústredená na východe Slovenska, sa približne v čase, keď som ja písala bakalárku o pro-life a pro-choice občianskych aktivistoch, rozhodla usporiadať prvý Národný pochod za život - ako novú aktivitu nadväzujúcu na tie predošlé.

Nikto nerátal s mobilizačným úspechom, ktorý bol najväčší od Nežnej revolúcie a žiadne politické ani občianske protesty ho neprekonali, pričom účastníci boli v priemere mladí ľudia alebo ľudia v strednom veku s rodinami. Vďaka vybudovanej sieti z veľkej miery opretej o cirkvi mali uľahčenú aj mobilizáciu zdrojov a dobrovoľníkov.

Pre aktivistov v akejkoľvek oblasti občianskej sféry usilujúcich sa o dosiahnutie svojich požiadaviek by bolo trestuhodné takýto potenciál premrhať. Ak mohli zmobilizovať raz, prečo nie znova? Je to celkom logické a zrejme si povedali: Roky sa tu o niečo snažíme, konečne je o nás počuť, prečo to nevyužiť? Prečo nedocieliť, aby o nás bolo počuť ešte viac? Prečo nerozšíriť svoje idey a myšlienky, keď je na to priestor?

Po neúspešnom referende bol navyše bratislavský pochod skôr ako pokusom o zmenu legislatívy ďalšou propagáciou vyznávaných myšlienok a najmä lakmusovým papierom politického potenciálu týchto organizácií. Ukázalo sa, že hnutie naďalej oplýva vysokou legitimitou, keďže sa pochodu zúčastnilo takmer toľko ľudí ako v Košiciach. Vzhľadom na to, že aktivisti sa čoraz viac angažujú aj v tzv. rodinných témach (viď. Celoštátna stratégia ľudských práv, referendum alebo aktuálne Istanbulský dohovor), podporu zo strany verejnosti potrebovali demonštrovať. Ich slovo tak bude mať v pripomienkovaní ďalšej prijímanej legislatívy aspoň nejakú váhu. Navyše, pochod bol pripravovaný dlhé mesiace predtým, ako začala byť napr. utečenecká téma vôbec aktuálna.

Celá akcia, na prvý pohľad bezpredmetná, tak bola len logickým vyústením aktivít skupiny obhajujúcej istý typ záujmov a ideí.

...

Šla som na to zhromaždenie ako pozorovateľka, keďže sa téme už dlhšie venujem. Ak nerátam votrelcov s ľudáckymi zástavami, z ktorých mi bolo mdlo, videla som len ľudí pokojne pochodujúcich za svoje presvedčenie, že život je hodný ochrany. Dav ma nezhltol, stretla som mnoho príjemných ľudí.

Nič, čo by mohlo pôsobiť znepokojivo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?