5 dôvodov, prečo som si zrušila Facebook

Autor: Anna Šovčíková | 9.12.2015 o 1:01 | (upravené 9.12.2015 o 1:10) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  21306x

Nebolelo to. A zatiaľ ani nebolí. Abstinenčnými príznakmi netrpím, i keď dnes som si smutne vzdychla, keď som si po otvorení počítača uvedomila, že viac nemám svoj tradičný priestor na ďalšiu hodinu prokrastinácie.

Viacero ľudí sa ma pýtalo, prečo si ruším Facebook a ja som im odpovedala, že mám svoje dôvody. A oni sa pýtali ďalej. Nuž, uvádzam ich tu.

Prokrastinácia moja každodenná

Čaká ma práca na počítači. Otváram ho. Namiesto toho, aby som hneď začala robiť to, kvôli čomu tam som, otváram ešte Facebook.

Potom, ako si prečítam všetky články, ktoré mi odporučil, odpíšem na správy a stalknem aspoň tri profily, sa pomaly rozhýbem. Otvorím textový editor a napíšem asi dve vety. Podvedome opäť prekliknem na prehliadač a hľadám modré „f“. Skrolujem aktualitami a mrzí ma, že ich pribudlo len päť. Prekliknem na word a napíšem ďalšiu vetu. Medzitým mi cinkne správa a ja sa o dve hodiny pristihnem pritom, že som zase nespravila nič z toho, čo som mala.  

Prokrastinácia ma veľmi vyčerpáva. Nevravím, že odchodom z Facebooku som ju úplne obmedzila, pretože ona je až nepohodlne kreatívna. Stále však ušetrím v priemere aspoň hodinu a pol denne.

Už ma nebavia naše skrášlené podoby

Nielen na Facebooku, ale keď hovorím o Facebooku, tak na Facebooku sa neustále vedome či podvedome štylizujeme do lepšieho svetla. Či už na fotkách, v statusoch, v tom, ako sa prezentujeme, aké informácie zdieľame. Vo virtuálnej realite tak následne navzájom len zdieľame predstavy o sebe samých; predstavy skreslené vedomou filtráciou informácií.

Fungujeme spolu online a vieme o sebe len to, čo online aj vidíme, čo si navzájom ponúkneme. Keď sa následne stretneme naživo, cítime sa divne, akoby sme nespĺňali svoje predstavy, čo nás paralyzuje  a negatívne ovplyvňuje aj vo vzťahoch. Nie sme zvyknutí na reč tela, mimorečovú gestikuláciu; neláka nesfiltrované akné, veľký zadok, tik v oku. Na to, že ľudí v živote postretne aj nešťastie, nielen pracovné úspechy, naplnená láska či dovolenky.

A to, že sa vôbec naživo stretneme, je ešte ten lepší scenár.

Stalkovať sa dá aj bez Facebooku. Naživo

Uznávam, samu by ma idea odchodu nenapadla, ale inšpirovala ma jedna kamoška, s ktorou som sa stretla po viac ako troch rokoch práve preto, lebo si zrušila Facebook. Keď mi písala jednu z posledných správ na sieti so svojimi kontaktnými údajmi, povedala som si, že by som ich mohla aj využiť.

Vymenili sme si zopár mailov, žiadne dlhokánske instantné konverzácie a jednoducho sme si dohodli rendezvous. Hovorí mi: „Je to paradox, ale ja teraz stretávam oveľa viac ľudí! Lebo keď už napíšeš tú smsku alebo mail, znamená to akýsi väčší záväzok voči tým ľuďom, že tam aj reálne prídeš.“

Keď cestujem trolejbusom, sedím na pive s kamarátmi či čakám na zastávke, namiesto skrolovania feedu som radšej v daný moment v priestore, kde sa nachádzam. Stalkujem okolie, ľudí, atmosféru a miesto. A oni ani nemajú uzamknutý profil.  

Našla som si výhovorky na výhovorky

Dlhodobo som hovorila, že si nemôžem zrušiť Facebook, lebo. Lebo kontakty; škola; aktuality; všetko info, čo ma zaujíma pokope. Podarilo sa mi však nájsť výhovorky na všetky výhovorky.

Pri kontaktoch vždy existujú alternatívy, či už mail, smska, Whatsapp či Skype. Kto chce, nájde si ma a naopak. Uznávam, že ma mrzí strata rokmi vytvorenej medzinárodnej siete kontaktov; ľudí, ktorých poznám iba ja a nie ďalších 29 spoločných priateľov. I preto som si účet len deaktivovala. V prípade, ak mi naozaj budú chýbať, ich stále môžem nájsť. Navyše, s mnohými komunikujem práve cez Whatsapp či Skype.

Informácie a správy, ktoré sa mi pohodlne a pokope ukazovali vo feede vďaka polajkovaným stránkam, teraz vyhľadávam manuálne. Dostanem sa tak k rozmanitejším informáciám, nielen tým, ktoré mi dohodil Facebook, lebo si myslel, že ma zaujímajú. A aj Humans of New York majú vlastný web.

Odkliknutých udalostí som sa aj tak zvyčajne nezúčastnila. Akurát ma štvalo, čo všetko vo svojom živote zmeškám.

A možno naozaj nepotrebujem vedieť, že moja kolegyňa spred dvoch rokov si dnes kúpila tričko s motívom Batmana, aj keď som si myslela, že sa mi to raz určite zíde.

Nuž a do školy už nechodím.

Zatiaľ je to cool

V trende rušenia si Facebook profilu očakávam efekt snehovej gule, som presvedčená, že podobne ako ja bude postupne zmýšľať čoraz viac užívateľov.

A ja som vždy mala rada prvý sneh. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?