Trump? Tak to sa už ani nevracaj

Autor: Anna Šovčíková | 29.2.2016 o 13:17 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  394x

Leto skončilo, život sa nenávratne prehupol do jesene. Už aj chodníky Central Parku lemovalo popadané lístie; po dlhšom vysedávaní v Bryant Parku človeka striasalo od chladu.

V posledný deň môjho tretieho Work and Travel leta som sa vybrala do Bank of America zrušiť si účet. Nostalgicky som zjedla svoj posledný take-away obed z Chipotle v zabudnutom parčíku v jednej z hispánskych štvrtí s výhľadom na Hudson River. Lámanou španielčinou som sa zhovárala s babkou na ulici, ktorá nevedela ceknúť po  anglicky, čo som naozaj nechápala. Vrátila som sa na byt vyslúžilého pracovníka drogového centra, ktorý bol paradoxne závislý tiež – na sledovaní absurdných reality shows. Dobalila som si kufre.

Môj hostiteľ sa so mnou rozlúčil so širokým americkým úsmevom a zaželal mi šťastnú cestu. Vytrepala som sa s objemnou batožinou na ulicu a krok sa krokom som zvládla strmé schody do metra, kde ma ovalila typická zemitá vôňa podzemia. Niekedy sa cítim divne za to, že ju naozaj považujem za vôňu. S námahou som sa prepchala cez tesný turniket.

Priamy vlak na letisko prihrmel v sekunde. Vlak A.

Naskladala som sa na tesné sedadlo a obložila sa kufrom a taškami tak, aby som zaberala čo najmenej miesta; vytŕčali mi spoza nich len oči, ktorými som pozorovala okolie.

Pani s avantgardným účesom a náušnicami väčšími ako jej hlava oproti mne čítala obrovskú knihu s nápisom New York. Chalan v obleku si peckoval do hlavy hudbu cez obrie slúchadlá a evidentne bol v inej realite. Mladý hybký černoch robil zhyby na tyči, ktorá inak slúži na to, aby ľudia na seba nepopadali. Starý pán v lesklom fialovom overale z osemdesiatych rokov sa jemne vlnil v rytme hudby, ktorú okrem neho nikto iný nepočul.

Tá absurdná farebnosť mi bude chýbať, myslela som si pre seba.

V zastávkach južného Manhattanu naskočili do súpravy dvaja hluční mladí černosi, ktorí sa medzi sebou neustále prekárali, robili to však veľmi spomaleným spôsobom, akoby pred cestou desiatovali konopné koláčiky. Mierili do Queensu.

Jeden z nich sa zadíval na moje kufre, hypnotizoval ich asi minútu, až sa spýtal:

- Ideš na výlet?

- Nie. Slušne som odpovedala. Môj výlet práve skončil.

- Aha. A kam teda ideš?

- Naspäť do Európy.

- A vrátiš sa ešte naspäť? Do Ameriky?

- Neviem.

Vystrel sa, zapozeral sa iným smerom a na chvíľu zmĺkol. O chvíľu sa mi prihovoril opäť.

- Tak ja ti niečo poviem. Počúvaš ma?

- Áno.

- Tak ja ti niečo poviem. Ak bude za prezidenta  zvolený Donald Trump, radšej sa ani nevracaj. Dobre ti radím, už sa nevracaj.

Vtedy som sa smiala, dnes uvažujem, či sa rada zhúleného mládenca naplní.

Najmä, keď má teflónový kandidát prekvapivú podporu naprieč všetkými vrstvami farebnej Ameriky. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

KOMENTÁRE

Táto krajina nie je pre chorých

Hádzať vinu na personál je často hľadaním nesprávneho vinníka.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?