Trump? Tak to sa už ani nevracaj

Autor: Anna Šovčíková | 29.2.2016 o 13:17 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  391x

Leto skončilo, život sa nenávratne prehupol do jesene. Už aj chodníky Central Parku lemovalo popadané lístie; po dlhšom vysedávaní v Bryant Parku človeka striasalo od chladu.

V posledný deň môjho tretieho Work and Travel leta som sa vybrala do Bank of America zrušiť si účet. Nostalgicky som zjedla svoj posledný take-away obed z Chipotle v zabudnutom parčíku v jednej z hispánskych štvrtí s výhľadom na Hudson River. Lámanou španielčinou som sa zhovárala s babkou na ulici, ktorá nevedela ceknúť po  anglicky, čo som naozaj nechápala. Vrátila som sa na byt vyslúžilého pracovníka drogového centra, ktorý bol paradoxne závislý tiež – na sledovaní absurdných reality shows. Dobalila som si kufre.

Môj hostiteľ sa so mnou rozlúčil so širokým americkým úsmevom a zaželal mi šťastnú cestu. Vytrepala som sa s objemnou batožinou na ulicu a krok sa krokom som zvládla strmé schody do metra, kde ma ovalila typická zemitá vôňa podzemia. Niekedy sa cítim divne za to, že ju naozaj považujem za vôňu. S námahou som sa prepchala cez tesný turniket.

Priamy vlak na letisko prihrmel v sekunde. Vlak A.

Naskladala som sa na tesné sedadlo a obložila sa kufrom a taškami tak, aby som zaberala čo najmenej miesta; vytŕčali mi spoza nich len oči, ktorými som pozorovala okolie.

Pani s avantgardným účesom a náušnicami väčšími ako jej hlava oproti mne čítala obrovskú knihu s nápisom New York. Chalan v obleku si peckoval do hlavy hudbu cez obrie slúchadlá a evidentne bol v inej realite. Mladý hybký černoch robil zhyby na tyči, ktorá inak slúži na to, aby ľudia na seba nepopadali. Starý pán v lesklom fialovom overale z osemdesiatych rokov sa jemne vlnil v rytme hudby, ktorú okrem neho nikto iný nepočul.

Tá absurdná farebnosť mi bude chýbať, myslela som si pre seba.

V zastávkach južného Manhattanu naskočili do súpravy dvaja hluční mladí černosi, ktorí sa medzi sebou neustále prekárali, robili to však veľmi spomaleným spôsobom, akoby pred cestou desiatovali konopné koláčiky. Mierili do Queensu.

Jeden z nich sa zadíval na moje kufre, hypnotizoval ich asi minútu, až sa spýtal:

- Ideš na výlet?

- Nie. Slušne som odpovedala. Môj výlet práve skončil.

- Aha. A kam teda ideš?

- Naspäť do Európy.

- A vrátiš sa ešte naspäť? Do Ameriky?

- Neviem.

Vystrel sa, zapozeral sa iným smerom a na chvíľu zmĺkol. O chvíľu sa mi prihovoril opäť.

- Tak ja ti niečo poviem. Počúvaš ma?

- Áno.

- Tak ja ti niečo poviem. Ak bude za prezidenta  zvolený Donald Trump, radšej sa ani nevracaj. Dobre ti radím, už sa nevracaj.

Vtedy som sa smiala, dnes uvažujem, či sa rada zhúleného mládenca naplní.

Najmä, keď má teflónový kandidát prekvapivú podporu naprieč všetkými vrstvami farebnej Ameriky. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?