Moja sestra sa vydala za Bermudčana, čierneho ako uhoľ. Žijú v jeho domovine. Ešte predtým, ako otehotnela, uvažovala nahlas, ako ľudia u nás na dedine prijmú, keď raz prinesie domov na návštevu černocha a nebodaj aj deti farby mliečnej čokolády. Nedovolila si luxus optimizmu.
Potom švagor prvý raz navštívil Slovensko. Pútal pozornosť, nepochybne. Kontrastoval s mojou sestrou, blondínou a hlučne rozprával.
Priviezol si so sebou kufor plný rumov a džúsov. Darček pre slovenskú dedinu. Z toho namiešal desať litrov bermudského národného nápoja a týždeň sa u nás doma striedala celá ulica. V kombinácii s jeho nákazlivým smiechom si ho všetci obľúbili ešte predtým, ako dopili prvý pohár. Na predsudky neostal čas.
Dokonca si získal aj dvadsaťročných chalanov od susedov, ktorí si na svoje autá lepia zelené nálepky s bielym dvojkrížom. Potom, ako spoznali skutočného černocha, šli zrazu politické sympatie bokom. Zakaždým, keď švagor príde na Slovensko, ho volajú na borovičku. Niekedy u nás zvonia tak často, až je to otravné.
Keď sa narodil synovec, Cappuccino, ako ho niekedy prezývam, všetci sme boli hrdí. Moja mama známym ukazovala fotky prvého vnúčaťa, ktoré jej sestra poposielala na Whatsapp. Každý sa usmieval, keď si ich pozeral a hovoril „aké krásne bábätko“. Aj vrátane takých, ktorých názory spravili zo Slovenska najrasistickejšiu krajinu v Európe. Teraz to bolo iné, ako keď počúvali v telke o invázii utečencov; teraz to bolo reálne živé dieťa, vnúčik starých známych.
Pozitívne prijatie sa opakovalo, aj keď už traja prišli na Slovensko osobne (chodia tak raz za rok). A keď sme šli vlakom, a malý behal hore dolu a nazeral ľuďom do tašiek, lebo neobsedel, tí sa len milo usmievali.
Jedine jeden starý uj na Hlavnej stanici v Bratislave šomral pri pohľade na strapatú hlavu trčiacu z nosiča čosi o „malom pankhartovi“. Stihla som len zagániť, ponáhľali sme sa. Inak si nespomínam na iné nepríjemnosti.
Čochvíľa príde na svet druhé cappuccino a ak všetko pôjde hladko, strávime všetci spolu tento rok po prvý raz Vianoce. A možno budú aj biele. A možno nám mladí kotlebovci prinesú z kostola bethemské svetlo.
No čo vám poviem. Nič nie je čiernobiele. Ani ten rasizmus.